Eransa Ne’ebé Jerasaun Tuan Sei Husik Hela Bá Jerasaun Foun

Eransa Ne’ebé Jerasaun Tuan Sei Husik Hela Bá Jerasaun Foun post thumbnail image

Lideransa tuan halo konversa: Xanana Gusmao, Ramos Horta, Mari Alkatiri no Lu-Olo.

Konjuntura polítika ohin loron halo ema hotu moris nafatin iha konfuzaun nia laran, polítiku na’in husi 1974-1975 nia sei domina palku polítika. Hanesan nasaun foun Timor-Leste presiza tebes jerasaun tuan nia hanoin iha prosesu hari estadu no nasaun. Dalan naruk ida iha prosesu demokratizasaun bá rai ne’e maibé hanesan jerasaun foun tenki optimista bá estadu nia viabilizasaun iha futuru.
buy super kamagra generic https://infobuyblo.com/super_kamagra.html over the counter

Ohin loron povu tomak tau esperansa ida ne’e bá jerasaun tuan sira.

Hakait bá mensajen ne’ebé dala barak Maijor Jenerál Lere Anan Timur uja hodi enkoraza povu liu-liu joventude atu labele kria instabilidade maibé tau konfiansa bá lider estadu jerasaun tuan sira hodi tetu no deside polítika bá ita nia estadu. Povu hotu depozita nia konfiansa bá lider estadu jerasaun tuan sira, hanesan prosesu sivilizasaun polítika ida bá povu liu-liu jerasaun foun sira. Iha sorin seluk, depois restaurasaun indepedensia marka iha istoria Timor-Leste enkontru Maubise I no Maubise II, hanesan forum ida bá lider jerasaun tuan sira no lider Igreja Katolika atu tesi lia kona-bá futuru Timor-Leste. Mesmu rezultadu enkontru hirak ne’e hanesan mistériu ida ba públiku, ema barak tenta deskobre mistériu hirak ne’e ho aprosimasaun esperensia konstelasaun polítika funu luta ba ukun rasik-an nian.

Nu’udar estadu direitu demokrátiku opta sistema multipartidarismu hanesan dalan ida bá partisipasaun povu iha desizaun estadu. Lider tuan sira komesa kolaka sira nian an iha partidu ne’ebé diferente hodi sai adversariu polítika bá malu hodi loke dalan bá demokratizasaun Timor-Leste. Tuir Fundasaun Mahein (FM) nia leitura polítika, iha diferensia ideia entre sira hamosu arogansia polítika, ne’ebé entre sira susar atu konkorda malu iha desizaun ruma, hodi rezulta instabilidade no povu ne’ebé tuir sira sai vitima bá sira nia diferensia hirak ne’e. Realidade balun ne’ebé bele konprova maka; trajedia 2002 sunu Dr. Mari Alkatiri nia uma no loja Hello Mister, kazu gerilleiru Cornelio Gama “L7” nian iha 2004, demonstrasaun Igreja Katolika iha 2005, krize politika no militar iha 2006, krize 2007 no 2008 no ikus liu ne’ebé sei fresku hela iha ita nian memoria maka trajedia 15 no 16 Jullu 2012.

Iha forma aktu instabilidade hirak ne’e halo públiku tomak tau iha kestaun; sera ke povu maka seidauk iha maturidade polítika? Iha duni diferensia ideia no arogansia polítika entre lider tuan sira ka lae? Ka iha “kanuru tohar” husi konjuntura polítika internasional? Kestaun sei mosu baraktan deit, maibé realidade ne’ebé ita bele esplika maka; instabilidade hirak ne’ebé durante ne’e doko ita nia estadu hanesan efeitu ida husi instabilidade polítika ne’ebe kria hela husi polítiku na’in sira. Dala barak aktu instabilidade hirak ne’ebého eskalaun makáas akontese waihira iha troka lejislatura, troka governu no troka prezidente. Ita hotu sei bele komprende sasan hirak ne’e ho razaun povu Timor-Leste mai husi situasaun konflitu ne’ebé naruk. Maibé ambiente instabilidade polítika sei iha nafatin husi lider tuan sira, sera keida ne’e hanesan eransa ida ne’ebé sira sei husik hela bá jerasaun foun?

Ironiku liutan maka, tamba deit interese polítika sira nian tenki sakrifika instituisaun siguransa ne’ebé ita foin hakiak no mukit hela ba profesionalismu ne’ebé ho papel atu asegura siguransa no estabilidade iha rai laran, faktu ne’e ita bele komprova ho krize 2006-2008. Sorin seluk, kria ambiente adversariu presistensia ne’ebé iha tendensia boot liu bá instabilidade polítika iha futuru.
buy Viagra Black generic https://newonlineandblo.com over the counter

Iha polítika kestaun interese maka supremasia, maibé husu ba lider estadu jerasaun tuan sira atu refleta buat barak bazeia bá idade ne’ebé sira iha agora, hodi komesa ona kria ambiente polítika ida ne’ebébele suspira estabilidade nasional no interese nasional seluk. Ho nune’e bele husik hela eransa diak ruma bá jerasaun foun, tamba siklu natureza obriga jerasaun foun atu estafeta indepedensia ida ne’e bá futuru.

Fundasaun Mahein (FM) rekomenda bá jerasaun foun sira, atu iha korajen korizi buak hirak ne’ebé lalos husi jerasaun tuan sira no lori buat ne’ebé diak husi sira atu sai eransa diak ida iha futuru lideransa. Duke jerasaun foun sai hanesan aiknanoik ne’ebé dehan “tua sabu foun iha butir tuan nian laran”, ne’e katak futuru lideransa husi foin sae sira labele hahalok sai hanesan jerasaun tuan sira agora. Lider foun tenki hakiak paz, estabilidade no respeita pulralismu no defensia opiniaun.

Hametin unidade nasional no hakruk ba regra demokrasia hodi bele garante estabilidade.
buy vidalista generic https://newonlineandblo.com/vidalista.html over the counter

Maibé iha ambiente demokrasia ida ne’e iha diferensia oin-oin, konkorda malu atu lae konkorda malu maibé nafatin ho dame. Presiza konsidera pontu save iha asuntu siguransa no estabilidade hanesan uníku kondisaun atu aselera dezenvovimentu bá povu hodi transforma povu nia moris husi kiak no mukit.(FM)

2 thoughts on “Eransa Ne’ebé Jerasaun Tuan Sei Husik Hela Bá Jerasaun Foun”

  1. Política histórica ita reconhece geração ida ba geração ida (seluk), iha prática política mos bele reconhece conceito ida ne,mai be, importante liu mak política boa fé husi parte rua. Iha contexto ne laiha abismo entre geração tuan ho geração foun, hotu-hotu complementa malu hodi hari, desenvolve nação ida ne, Rai lulik ida ne-RDTL, Tamba geração foun mos iha nia tempo, ikus sira mos tama fase geração tuan…

Leave a Reply to Rui António da Cruz Cancel reply

Your email address will not be published.

Related Post